Všetko sa to začalo v auguste roku 2014. Po absolvovaní triatlonu bolo rozhodnuté. O rok určite prídem. Následne v roku 2015 sledovanie stránky www.fireman.sk či si to chalani z Trenčína nerozmysleli. A našťastie nerozmysleli. Tesne pred uzávierkou prihlásenie a následne čakanie. Čakanie či kolega Miro po absolvovaní SLOVAKMANA 226 zregeneruje natoľko aby mohol štartovať. Zregeneroval však viac ako som myslel, ale o tom neskôr. Následne na rýchlo uhradiť štartovné a sledovať Aladina od SHMU. Skutočne neviem kde majú Trenčania známych. Rovnako ako minulý rok slniečko na piatok, slniečko na sobotu, slniečko a slniečko.
Spoločne s partnerkou sme sa po zážitkoch z minulého roku rozhodli že pôjdeme už v piatok. Nenecháme si predsa ujsť možnosť večerného kúpania v priehrade Dubník. Využil som teda možnosti pohyblivého služobného času a o 14:00 som vyrazil z práce. Vonku 34 Celziov a vidina pekných zážitkov. Balenie do auta nakoľko sme v aute aj nocovali trvalo o niečo dlhšie ako som čakal, ale nevadí. Už po pár kilometroch sme s polovičkou zisťovali, čo všetko sme ešte zabudli. Po absolvovaní všetkých opráv ciest a obchádzok sme krátko po siedmej večer vystúpili z auta pri recepcii ATC Dubník. Na naše prekvapenie bol kemp výrazne viac zaplnený. Tu sa ukázala výhoda nášho rozhodnutia nebrať stan ani karavan. Auto sa zmestilo aj medzi už stojace stany a tak sme nemali ďaleko k pitnej vode ani elektrike. Následne „ochutnanie“ vody v Dubníku, rozloženie vecí v aute a spánok. S tým spánkom to ale nebolo až také jednoduché. Z pláže doliehali do kempu otrasy basového reproduktora nejakej zábavy. Až pri prechádzke v sobotu som zistil, že sa tam konala nejaká dámska striptízová šou. A ja somár som ju prespal.
Sobotné ráno mi začalo krátko po siedmej. To v čase keď Juraj so svojimi super kolegami dorazili na miesto rozloženie stanovišťa. Pokúsil som sa im trochu pomôcť. Vlastne je to už tak zohratá partia, že ani neviem, či ich moja prítomnosť vlastne nebrzdila. Mne osobne to ale dalo dobrý pocit. Neskôr nasledovala registrácia a predštartovný rituál. Po 9:00 som si zaniesol veci do depa. Keďže som už spomenul že sme aj čo to zabudli našťastie mi Miro požičal fľašu na bicykel a tak som mal k preteku všetko potrebné. O 9:30 bolo odštartované. Ak ste to ešte nikdy nezažili, asi vám to budem zbytočne opisovať. Voda sa začala variť. Viac teda predo mnou ako za mnou. Po pár prsiarskych záberoch konečne prepínam na kraul. Ide to úplne super. Dokonca sa mi darí držať priamy smer. Ale zrada. Voda v okuliaroch. Prepínam na prsia, vylievam vodu, kraul, prsia, vylievanie ,kraul, prsia… Nie to sa mi nezasekla ihla na starej LP. To len takto som odplával plaveckú časť triatlonu. Ale super. Z vody nevyliezam posledný. V depe nahadzujem tretry, vypijem pár dúškou minerálky a už „bežím“ k výjazdu z depa. Nasadám na bicykel. Nohy sú super ide sa mi úžasne. To je samozrejme opis prvých 200 metrov. Potom kopec. Jeden z tých, ktoré nevymyslíš. V úvode to ale celkom šlo. Následne zjazd do Turej a super cesta do Vaďoviec. Tesne pred dedinou som dobehol jednu z pretekárok a keďže som človek spoločenský rozhodol som sa, že spolu nám to pôjde lepšie. Po rovinkách a klesaniach vpredu ja a v stúpaniach ona. Môžem vám povedať, že tie stúpania sa výrazne ľahšie znášajú za „zadkom“ fešnej bajkerky. Dúfam že ste pochopili, že píšem o zadnom kolese jej bicykla. Pred koncom cyklistickej časti ešte super zjazd. Tacháč prekročil aj nad 65. Na horský bicykel celkom pekný údaj. Následne depo, odloženie prilby,rukavíc, bicykla. Vlastne v trochu inom poradí nakoľko nekompromisná pani komisárka trvala na správnom postupe. Takže najprv bicykel a až potom prilba. Obutie tenisiek a vyrážam k behu. Nenapísal som pár dúškou minerálky. To nie preto, že by som nebol smädný. Len som akosi na to zabudol . Behu som sa pravdu povediac najviac bál. Achilovka už nie je najmladšia. Veď má už takmer toľko čo ja. Zvolil som podľa mňa vcelku vlažné tempo. Na moje prekvapenie to ide celkom fajn. Dokonca aj predbieham pár ľudí. Po pár sto metroch príjemné osvieženie prebehnutím vodnou hmlou. Opäť predbieham pár ľudí. Zhruba 400 metrov pred prechodom do druhého kola začujem svoje meno. To jedna z hasičiek ani neviem prečo čakala, že sa za mnou dotiahne do cieľa. To „ani neviem prečo“ neznamenalo že nie som ochotný pomôcť. Skôr som bol prekvapený, že si myslí že aj ja už idem do cieľa ako ona. Po občerstvovačke som musel zastaviť. Čip so svojím suchým zipsom už prekonali pokožku a začali sa zahrýzať do mäska. Takže zmena poradia. Ponožka a až na vrch čipa opäť rozbeh. Beží sa mi snáď lepšie ako v prvom kole. V mysli vidina občerstvenia prebehom vodnou hmlou. Clonová prúdnica ale mlčí. Nevadí. Veď sa predsa cítim lepšie ako v predošlom kole. Vidím že cieľ sa už blíži a tak si dovolím trochu zrýchliť. Predbieham jedného z poľa pretekárov a v napodobenine finišu prebieham cieľom. Čas 1:41, aj keď nie je rozhodujúci potešil.
Toľko o tom ako hasicjojo triatlon prežil a na ročník 2016 sa už teší.
Celkové výsledky nájdete v tomto linku!
foto: Júlia Vnučková Oravcová
